Raritky teda vlastne normalitky

Byt chvilku v inej krajine je skvele okrem ineho aj na pochopenie, ze normalita nema s normalnym nic spolocneho. Teda ani len s normalnym v tom zmysle, ze ako je to zvykom u vacsiny ludi na svete. Heslo Mileny Holcovej - nejsi oskliva, jsi jenom ve spatne krajine- tu pre mna plati, sice nie tak, jak ho Milena zamyslala, ale je potesujuce vidiet, ze vsetkym tym striktnym normalitam na svete vobec nevadi, ze sa navzajom vylucuju.

takze co je v Kostarike normalne:


1. Zacnem po Holcovsky: Zene bez poriadne velkeho zadku bude vzdy cosi chybat. Zeny, ktore su na nase pomery normalne stihle, su tu lutovane a nazyvaju ich perro parado alias stojaci pes, kvoli ich profilu. Netyka sa to ale len zadku ale i predku, sice ten je az na druhom mieste.

2.Kratke vlasy tu nema ziadne dievca. V ramci hladania odlisne sa obliekajucich mladych ludi, pricom odlsine znamena, trochu inak jak v brazilskej telenovele, som zatial napocitala 2 metalistov a 5 ludi s dreadmi a trickom Boba Marleyho. Takze alternativa nejaka tu existuje. Nie ze by som potrebovala byt obklopena ludmi, co sa obliekaju cudne, dovod preco mi alternativa chyba je ten, ze by som sa potrebovala trosku zamaskovat ja. Moje na slovensku nevinne oblecenie tu budi az skandalozne reakcie, co ja ako neaspirujuca modna ikona nepovazujem za lichotive. Na moje skvele leginy som zaznamenala zdesene pohlady z 9 ludi z 10, co okolo mna isli. A ked som si to vsimla ja, tak to uz museli byt naozaj pohlady. (Ten 10.bol na druhej strane cesty a rozpraval sa s kamaratom, ktory je do statistiky zahrnuty).

3. Nie su tu semafory pre chodcov. Kazdemu je jasne, ze ked chce prechadzat ulicu, musi sa pozerat na semafory pre auta. Myslim, ze tu prirodnym vyberom musi byt v priemere vyssia inteligencia. Soferi sa tvaria akoby ich za volant posadil sam Darwin. Zatial sa drzim. 4. Kostaricania su velmi, velmi mili, priatelski, zlati, usmievavi, kazdy rad pomoze, kazdy rad pokeca. Vcera som sa na ulici vybozkavala s cernoskou, ktoru som pred tyzdnom stretla v autobuse domov, sli sme spolu asi 3 zastavky. Hrozne sa mi paci ako po kazdom podakovani hovoria "mucho gusto!", ale nehovoria to tak ako my, nemate za co, hovoria mucho gusto a hovoria to tak, ze im totalne verim, naozaj s plnou chutou, je na nich vidno, ze maju radost, ze mohli niekomu byt prospesni a to je strasne osviezujuce. Radi sa dotykaju, objimaju , bozkavaju (raz na lice) pri vitani. Na druhu stranu, partnerske pary na ulici skoro nevidite. Asi to nie je moc slusne a tak to ma paradoxny dosledok, ze pary sa dotykaju ovela menej jak kamarati a znami.

4. Ja som tu uplne svetly typ. Ked som vravela kamosom, ze u nas som ja ta tmava, nechapavo krutili hlavou (kazdy svojou). Udajne som blanca, blanca, blanca.

5. Moja povaha by sa tu dala klasifikovat ako kludny introvert. Je to strasna ulava. Oproti Cecham, kde ma aspon raz do roka niekdo oslovi v auobuse alebo metre, ze ci nemozem byt tichsie a nech sa ukludnim, je to krasny pocit. Sloboda vediet, ze nie som divna, ale ze je to podobne jak ludske vnimanie farieb - zavisi vlastne vyhradne na okoli.



6. Kava sa nepije poobede. Kava sa pije rano a potom o 3. Ak zhanate kavu poobede, dozviete sa, ze este nie su 3. Kavu tu piju aj male deticky, minule tu bola navsteva s rocnym synom,ktory ju cucal z flase s dudlikom. Ameliine vnucata, Faviola a Santiago, maju kazdy odlisny vkus, Favi ma radse s mliekom, zatialco Santi bez. Ku kave sa obvykle je nieco slane, empanada alebo slana bageta. Tu 3. som uz skusla, ale slane ani za nic. V nedelu som naucila Pamelu s Ameliou slovensky vyraz "kavicka, kolacik?". Tak sa ma uz teraz mozu pytat :).

7. Som v Kartagu, co je mesto polozene 1500mnm. Vsade okolo krasne hory a tak typicke pocasie je, ze svieti slnko a veje chladny vanok. Teploty sledujem pomerne so zaujmom a tak viem, ze cez den byva obvykle 22-26 stupnov a cez noc minimum cca 15. Zaujimave je, ze na to, ze ziju v meste, kde je viacmenej konstantna teplota po cely rok, Kartagincom je bud strasne teplo alebo strasna zima. Jasne, bolo aj 14 cez den, kedy som aj ja musela pripustit, ze takto som si Kostariku naozaj nepredstavovala (Petka s Vildou si to plne vychutnali, vratane takzvanej kartaginskej bruma, co je specialny druh hmly, ktora tu zcasu na cas padne). Celkovo ale to tu mne, europanke odchovanej styrmi rocnymi obdobiami, pride , ze existuje nejaka tajomna hranica, pod ktoru ked klesne teplota, cele mesto hovori "que frio!" a nad "que calor!". Moj tajny tip bude cca 21,14tich stupnoch.

8. Kostarika ma 7 vulkanov a pod sebou zlom tektonickych dosiek (aspon to mi tvrdili obyvatelia, ale ich znalosti o vlastnej zemi zriedka prekracuju to, ze vedia, ze je to najkrajsia krajina na svete :)...aj mne by to asi prislo ako postacujuca informacia :), takze je tu vela zemetraseni. Udajne 3 denne. Preto v Cartagu zriedka vidite domy vyssie jedneho poschodia a po celej Kostarike su domy specialne stavane s ohladom na zemetrasenia. Uz som mala to stastie, ze som jedno zazila. Teda, vlastne 2, len to prve bolo plany poplach, ked kocur Cocho nahanal vtaka na streche. Druhe prebiehalo asi takto - sedime pri stole pri veceri Amelia:"aa...triembla!" ja :"nic necitim" Amelia: "No musis sa velmi sustredit" ja: sustredujem sa, skenujem zem, stolicku, svoje nohy nic. Amelia: "no akoby.. taky trosku zachvev kratucky, skoro necitelny" ja: zda sa mi, ze citim nieco necitelne. To sa mi zda aj teraz. "to bolo zemetrasenie?" Amelia:"snad".

9. Zastavky autobusov skoro nie su. Snazim sa pytat, kazdy rad poradi, alebo usudzujem podl mnozstva ludi zhromazdenych na jednom mieste, ze to bude asi zastavka. Minule som takto cakala hrozne dlho na autobus, asi polhodinu, zeny co cakali so mnou si kratili cas sledovanim deti za plotom. Ludi pribudalo, skoro sme sa uz nezmestili na chodnik. Potom sa otvorili brany skoly a vsetky tety sa nahrnuli dnu pre svoje ratolesti...ja som sa vymanila z davu a sla hladat dalsie zhromazdenie.

10. Banany sa v Kostarike predavaju na kusy. V obchode mate vzdy cenu p.u. za jednotku, banan obvykle stoji cca 50 kolonov, co su asi 2 koruny. Narozdiel od tych nasich su zahnutejsie, lebo tie rovne su vraj na export. Chutia rovnako jak u nas, aj ananas :) lebo ten je vacsinou tiez z Costa Ricy. Kostarika ma nepreberne mnozstvo ovocia, ktore sa tu pestuje, vacsinu z toho som nikd pred tym nevidela. Jedine , co som zatial zistila, ze sa tu nepestuje je hrozno a velke jablka (pestuju sa tu take malinke stuple). Jablka sa inak tiez predavaju na kusy. Kiwi sa naopak predava na kila.

No chapete to?

na zaver, vyzdoba skolskej jedalne, Microondas a Tatry

Druha polka nacata

Dnes som sa dostala za polovicu svojho pobytu tu a zaroven zistila, ze uz som sa asi aklimovala. Prejavilo sa to nenapadne, ked mi voda v sprche dneska rano prisla prehnane tepla. Pre vysvetlenie, tepla voda tu netecie. Teda, ak sa spytate kostaricana, tak vam povie, ze samozrejme, ze maju teplu vodu. Pre mna, vyuzivajucu sprchu ako slabsiu nahradu sauny, ale neni ani vlazna. A potom su dni, kedy je len mrazivo studena. Teda samozrejme, skoro kazdy den je cas, kedy voda neni vobec. Uz tu kvoli tomu boli aj susedske protesty



Dnes Amelia piekla chleba neskor ako obvykle a tak sme k ranajkam mali okrem gallo pinta - teda fazule s ryzou - este cerstve sladke pecivko, co rozvoniavalo po celom dome s dezmom s guavy a miestnou kavou.

Mala by som sa zmienit o tolkych veciach, ze ani neviem, kde zacat , ale stoji za zmienku, ze moj jedalnicek obsahuje minimalne dvakrat, obvykle trikrat, ryzu s fazulou ..denne...a hrozne mi chuti, ale Petka spominala, ze to asi zalezi od Amelie, lebo nie vsade je ryza s fazulou tak dobra :) a kazdy den jem aj avokado a pijem miestnu kavu. Ta je slaba jak caj :), robi sa v comsi co sa nazyva chorreador co je, navzdory svojmu vznesenemu menu, hneda pancuska zavesena medzi dvoma drievkami.Ja ktora nase preso rano pit vobec nemozem, tak tu pijem kavu aj navecer na dobru noc. A maju aj bezlaktozove mlieko v kazdom obchode. Vraj tu ma vela ludi problem s laktozou.

Takze mam sa jak prasiatko v zite, prvotne zdesenie z toho, ze mi bude dakdo varit a nedajboze upratovat! vystriedali rozhovory "Ninaaa, vas a almorcar?" "No se, que tenemos?? " :), takze navrat do Prahy bude este tazsi akoby bez takejto starostlivosti bol. Vyhoda ale velka je, ze mam naozaj viac casu, nemusim premyslat, co si pojdem kam kupit a co si uvarim a tato rodina je velice mila stedra a pohostinna, moje zagulacujuce sa kontury bud toho svedkom.

Amelia sa o mna naozaj stara, oslovuje ma Kurnikovova alebo Sarapova (po vysvetleni preco moje meno konci na -ova), predvcerom ma nahanala po byte s hrdzavou zakrivenou ihlou, ze mi prepichne usi, lebo to je vraj to posledne , co mi chyba k uplnej dokonalosti :). Strasne dobre zaroven vari, pouziva vela dobrych byliniek, napr. koriander , ktory sa tu vola kulantne culantro.

Takisto prisla na to, ze som furt chora asi zo stresu, ze si nikdy neoddychnem , lebo furt myslim na diplomku. Je to totiz fakt, len co doberem jedny atb, tak som zrela na dalsie. Docitala som sa, ze vedecky sa zatial nevie, co ma na imunitu priamy vplyv, teda ci priamo zvysuje imunitu zdrave jedlo alebo zdravy pohyb. Stres ale vraj prekazatelne imunitu zhorsuje a to hlavne socialny stres - teda nejaky socialny tlak. Diplomka, bud na mna dobra! A nieco na tom strese asi bude. Od utorka sa snazim totalne relaxovat a nemysliet na stres a je mi fakt o dost lepsie. Dalsi dosledok je, ze som od utorka napisala 1 stranku...nejaki dobrovolnici,ktori by sa chceli pocvicit v pisani matematickych terminov?:)

Lebo ja zajtra idem do Nikaraguy. Uvazovala som nad tym dlho predlho, ale potom som si hovorila, no tak co uz, nejako to uz dopisem a ak nepojdem, tak ktovie ci toho viacej urobim. Skusenosti z poslednych 3 vyletov, ktorych som sa nezucastnila a radsej pisala dopadly totiz tak, ze ma iba stvalo, ze som nikde nebola a naopak, ked som dakde bola, tak ma to viac naladilo na pisanie. Vsugerovavam si to len? Chcem takvelmi ist? No taknech teda idem. :)...ocakavajte dobrodruzny pribeh s hranicnym prechodom...alebo radsej nieeee.....omg, hlavne nech ma pustia naspat!

V najblizsom prispevku cakajte hlavne pozoruhodnosti kostarickych obyvatelov.

Kostaricke zemiakove pole

A uz nech som zdravaaaa a nech moje oci svietia jak krumple v zahrade!

Mili moji, zlati moji,
teda vlastne maminka, ospravedlnujem sa za vysoku entropiu frekvencii, v ktorych pridavam prispevky, ale uz som raz taka (zboznujem tuto vyhovorku :). Takze moc vela som toho nepridavala preto, ze som KONECNE zacala pisat a tym sa pre mna pisanie na pocitaci stalo otravnou a neprijemnou cinnostou...trosku prehanam , ale len trosku :) a za druhe, kedze som zacala KONECNE pisat, tak travim cele dni zavreta v dome a nic nove nezazivam...opat trosku prehanem, teraz uz trosku viac...ale len trosku...
- ale DNESKA -dneska som si dala darcekovy den, teda taky den, kedy mozem robit len to , co sa mi chce a na co mam chut. Huhuu. Tak, kdo si mysli, ze som pisala diplomku, tak prehral tuto nevyhlasenu sutaz, lebo diplomku som mili moji dneska nepisala. Zato som bola s Pame - mojou kostaricko sestrou - v hlavnom meste, viete si to predstavit, dievcata z dediny idu do hlavneho mesta. Boli sme v San Jose veru veru a navstivili sme narodne divadlo, ktore je skoro jak nase, len trosku mensie :), v podstate vsetko z neho bolo privezene z Europy, okna su od nejakych viedenskych majstrov, brana od belgickych, malby od talianskych , co je vtipne je, ze aj tato malba zberu kavy je podla navrhu nejakeho talianskeho maliara, ktori ale nikdy v Kostarike nebol, tak su tam akesi nezrovnalosti , zevraj pan co drzi banany by nikdy nemal bielu koselu, lebo ze strasne spinia..



No a v divadle bol na prave poludnie jazzovy koncert nejakeho svajciara, tak sme sli. Nebolo to k zahodeniu...aj ked... no nie, spevak bol svajciar a spieval francuzsky upravene francuzske pesnicky...vlastne nielen, spieval aj nemecku hymnu..uz asi tusite, ze to nemohlo byt uplne dobre...ale muzikanti vyborni a so spevakom som sucitila, lebo takyto repertoar asi ani nemoze vyzniet dobre a este som s nim sucitila, lebo nevedel spanielsky a tak hovoril anglicky, ale tu anglicky skoro nik nevie, takze sa len on sam smial na svojich vtipoch...teda vzdy sa zasmial a v momente, ked pochopil, ze v tom ostal sam, tak nahle stichol...no, to iste sa stava aj mne...len teda vacsinou hovorime s publikom rovnakym jazykom.

Po koncerte sme sli na obed a este sme sa tak pomotkali, kupili pohladnice a kukli rychlo muzeum, ale bolo by to fajn prist znova, nech si pozrieme tu pred-kolumbijansku eru (furt som nechapala, ze preco ma Kolumbia taky velky vplyv na kulturu v Kostarike , az kym mi nebolo vysvetlene, ze to je od Kristofa Kolumba )



Doma som si zahrala na husle a pomalicky aj pojdem spat, lebo dneska mozem kedy chcem. A viacej zase zanedlho :)

tenkrat podruhe...

Svoju zbesilu blogovaciu maniu zakoncim popisom udalosti dnesnych. Kedze sa mi v Karibiku zvukovy vnem zmenil od sterea na mono, vydala som sa dneska k lekarke. Udajne mam zapal ucha, ale hlavne moje hrdlo je 'fatal'. Moje ucho je v porovnani s nim len 'rojo, rojo, rojo'.

Som presvedcena, ze to bude nasledok zapalu a nie toho, ze mi kvoli mojmu oreju vcera Amelia kupila krabicku cigariet a v snahe odocpat ho, mi jednu v nom zapalila. To teplo bolo velmi prijemne, ale este som si nevytvorila nazor, ci to stalo za to, ze moja izba teraz voni jak tretia cenova.

Kazdopadne o tejto liecebnej procedure som sa pani lekarke nezmienovala. Moje hrdlo na nej ale zanechalo tak silny dojem, ze ktovie, ci by ho cigareta predcila. Ked som oponovala, ze ma moc neboli, tak mi bolo povedane, ze to je len dobre. Tak fajn.

Dostala som teda dalsie antibiotika a v piatok ju mam prist zase pozdravit. Okrem atb som dostala este 5 tabletiek jednych a 6 dalsich liekov. Co ma uprimne prekvapilo je, ze v lekarni mi skutocne dali odstrihnutych 5 a 6 tabletiek bez krabicky ci pribalovych info. Skoda, ze som si onehda nevyzdvihla ten Mucosolvan, celkom by ma zaujimalo, do coho by mi ho odliali.

Citim sa ale dobre, pripravena na pracu a pisanie (ako je zrejme z blogu :). V piatok tu ma byt velky universitny hudobny festival. Tak mi drzte palce, nech mozem salsovat odusu, papeeeenki :)!

Los caribeños

Tak a z karibiku nemame jedinu fotku! Vsetci nas varovali, ze je to tam mierne nebezpecne, tak som si nebrala telefon, ale zato sa nam sli oci vyocit (jak take vyocenie vyzera radsej prilis neskumajme).

Pri spatnom pohlade sme sa zhodli, ze Karibik sa niesol v chuti ranajok. Obvykle sme tak do 12 ranajkovali a to majestatne. Palacinkami ala Pankekes robenymi Petkou a Vildou, s mangom, ananasom, bananmi, medom, kavou a vsemoznymi dalsimi pochutinami.

Pozicali sme si aj bicykle a vydali sa na nich po pobrezi az k narodnemu parku (12km), kde sme stretli lenochoda, ku ktoremu by sa dala vyrobit smerovka a opice. Nadherne bezlude plaze s palmami a buracajucimi vlnami iba umocnovali nas dojem, ze ak by bolo este aj slnecno, tak by nam z tej nadhery ruplo v bednickach.

Urobili sme si aj 3hodinovy vylet do Panamy, kde sme ochutnali panamske pivo (zial), kupili dva panamske rumy (vdakabohu) a navstivili indiansku dedinu (howk). Tento ojedinely zazitok poskvrnili colnici, ktori mi ako spomienku na panamu nechali v pase 15 dnove kostaricke viza...
Amelia sa mi posmieva, ze za par dni budem 'mojado' - co je termin, ktorym sa oznacuju ilegalni mexicki pristahovalci v USA. Pan honorarny konzul mi poradil, nech v priebehu 15 dni dakam zase odidem a ze vraj mi potom daju zase 90 dnovu peciatku. Vynikajuca zamienka na cesty mimochodom :)! (ako taka cesta mimochodom vyzera tiez nechame na predstavivosti...bude to ale cosi podobne ako cesta samochodom, ktory viacej boci.)

V nedelu sme sa vsetci opat stretli v mrazivom a mrholiacom Cartagu a v pondelok som Petke s Vilim zakyvala na rozlucku. Mozete sa na nich uz coskoro tesit a urcite vam porozpravaju viac.

Bola to s nimi pura vida!

Stredajsie stretnutie

Cely tyzden som ale okrem mimozemstanov napato ocakvala aj Petku. Najprv v piatok, potom v nedelu, potom v utorok. Urcite si viete predstavit udiv, ktory ma zachvatil, ked naozaj v utorok prisli.
Toho vecera bolo obzvlast mrazivo (rozumej cca 15 stupnov) a Petka s Vilim the Medvidek boli po nikaragujskom pralese v nefalsovanom teplotnom soku.
Amelia nas nakrmila, pozicala aj od brata (svojho) matrac, aby sme sa vsetci spokojne vyspali. Ja som sa vyspala skvelo, lebo som sa na chvilu zbavila svojho konkavneho matracu a duo vyzeralo tiez spokojne. :)

Spomenula som si, ze Vili sa nerad ukazuje v plnej krase na fotke, tak som si ho dovolila trochu upravit.

Pondelnajsi vylet

Kedze diplomka nema nozicky, v pondelok som sa musela pridat k vyletu do narodneho parku Tapanti.
Auto vezuce dalsich zahranicnych studentov bolo plne, tak sme museli ist do Orosi autobusom. Z Orosi, kedze auto bolo plne, sme pristupili. Uplne najlepsim zazitkom bola cesta v otvorenom kufri k narodnemu parku. Ten vyhlad bol nepopisatelny a nosy ucpate prachom z cesty a strpnute nohy zanedbatelnostou.

kostol v Orosi


Park bol prekrasny, musim od spoluziakov vypytat dalsie fotky.
Ti zabavychtivi z nas sa brodili riekou (fotak som nechala v aute), aby sme zistili, ci tadial vedie cesta k vodopadom. Viedla ale len pre motyle a im pribuzne stvorenia. Nadherne..nemam inych slov ako Perrrfecto!


zvieratko zvane 'Pisote', o ktorom som presvedcena, ze si kostaricania vymysleli (to zvieratko)

riecka zvadzajuca na brodenie

Sobotnajsi vylet

Tak sa konecne dostavam k tomu, aby som cosi pripisala. Mam sa tu bajo zuzo, inteligencny kvocient sa mi tu prisposobil schopnosti mojho vyjadrovania v spanielcine. Teta Amelia, u ktorej byvam, ma rada napodobuje, na co jej staci to, ze chodi po byte a hovori "perrrfecto, perrrfecto". Predminuly vikend ma zobrala na vylet, najprv sme sa boli kuknut v katedrale de los Angeles, kde je cierna soska Madony, ktora sa zjavila indianskemu dievcatku v lese, ktory tu bol a ked si ju vzala domov, zakazdym sa vratila na svoje lesne miesto. Tato zazracna madonina vytrvalost bola miestnymi pochopena tak, ze les sa musi vykacat a Madone postavit katedrala. Mne by sa viacej pacilo v lese, lesy su tu prekrasne, ale uskladnena Madona nie som, tak si prinosy netrufam posudit.

Zaujimava bola vystavka veci, ktore ludia Negrite nosia: kopec roznych medaili ako vdaku(napriklad z barmanskych sutazi), potom sosky domov a lietadiel - priania ohladne majetku a potom prietrz casti tela, s ktorymi maju darujuci problem. Takze tam su vytriny s kopcom ruk a noh a oci a usi a bruch a zaludkov a srdc a zubov a ktoviecoho este... velmi..netradicne.

krcma pri kostole, uplne Slovensko


moja kostaricka 'rodina', chlapec je Esteban -frajer Pamely - ta tu inak prave cvici na husle Rhapsody in Blue :)

Nasledne sme boli kuknut kavove policko Estebanovej mamy. Zaujimave, ze z kavy sa da jest cervena duzina, v ktorej su zrnka zabalene. Nie ze by boli chutne, ale jedle budu. To na fotke neni Estebanovej-mamy-policko, ale nejake ine nahodne polickopo ceste, pred tym, jak mi dosla baterka v mobile.

Eri, maju tu uz pre Teba prichystanu kacelariu!

Mili moji, vracaju sa moje cesty a s nimi i tento blog. Pre nezasvetenych najprv male varovanie - tento blog vzbudzuje na prvy pohlad dojem, ze je zamerany na sirsiu verejnost a informuje o krajinach, v ktorych pobyvam. Nenechajte sa zmiast, nie je tomu tak. Tento blog je pisany s ohladom na velmi uzky okruh citatelov - konkretne moju maminu - a ak sa Vam informacie v nom podavane budu zdat nezaujimave, zdlhve , ci prilis konkretne, vedzte ze je tomu tak. Mamina je takmer uplne nekriticky citatel (ale iba ked blog pisem ja) a zaujima ju vsetko. Tak a teraz mozeme ist na to.

Prve dojmy z Kostariky boli take, ze som sa na letisku napila z pijacej fontanky, kde bola tak hnusna a zaplesnena voda, ze som rovno musela vylovit flasku whiskey, co mi mamina pribalila pre tieto ucely. Nasledne ma cakal sofer s cedulou s mojim menom - no kto by sa necitil pocteny - a odviezol ma k dievcatu, ktore sa ma na prvu noc ujalo. Na privitanie mi dalo vodku s dzusom a kedze vo mne pretrvaval nedobry pocit z vody - skutocnost, ze nemam ockovanie na mna asi hlboko podvedome posobi - zapila som to dalsim vydatnym duskom whiskey. Asi sa ten vecer este nieco dialo, ale nejak si nepamatam...

Dalsi den som navstivila skolu a zaroven sa prestahovala do svojej hostitelskej rodiny. Bola som z toho znacne nestastna, pretoze ktoto kedy videl, aby som taka velka byvala v rodine. Zaroven cela izba ruzova, ziaden stol, iba hupacie kreslo a telka a pani domaca ma presvedcila, ze musim mat minimalne 2 jedla denne. Citila som sa vydana napospas sparom domaceho kostarickeho krbu a zaspavala som s pocitom, ze sa musim zachranit, kym si nerozpozeram telenovelu a nezacnem sa po dome prechadzat v leginach a natackach. Ale rana osudu nenechala na seba dlho cakat a telenovelu som uz pozerala dalsi den.

Prisla totiz hrozitanska choroba, mala som 38 horucku a nemohla som vstat z postele. Jedine co som mohla robit, bolo kukat telenovelu, lebo som nevladala ani prepnut ani vypnut. Ked sa moj stav este zhorsil, vyhodnotila som to na zltacku, alebo nejaku inu nemoc, proti ktorej som sa mala a nedala ockovat a dalsi den zorganizovala vypravu k lekarke.

Bolo mi fakt akoze naozaj skutocne blbo. U lekarky ma postavili pred dvere, ze za chvilicoucku to bude a kedze som bola chora, tak som vydrzala stat len 5 minut a dalsich 27 pockala sediac na zemi. Nikdy som nechapala preco cca 10. lekcia v kazdom jazyku je, ze navsteva lekara. Domnievala som sa, ze predsa vsetci lekari vedia anglicky a hlavne predsa oni vedia najlepsie , co mi je, tak co by som im musela hovorit. Mozno ta choroba musela prist aby som si rozsirila obzory.

Pani lekarka bola velice mila, nevedela anglicky a velmi intenzivne ju zaujimali vsetky moje pocity. Uprimne ma prekvapilo, ze som jej dokazala pomerne dlhu dobu vymenovavat co vsetko ma boli - Me siento muy mal, tengo dolor de cabeza, tengo dolor de las rodillas, tengo dolor de ojos, tengo dolor de garganza...a v tomto style vsetky casti tela, ktorych nazov som poznala. U ostatnych pomohlo ukazovanie. Aj pani lekarka bola napomocna s navrhmi a ziaden som neodmietla. Verdikt bol prekvapivo mierny - nemam zltacku, mam nieco ine (tomu som moc nerozumela, ze co, ale kedze to nebola zltacka a nezavreli ma na karantenu, znacne som sa upokojila). Dostala som injekciu do zadku (!) a antibiotika a dalsich asi 5 liekov, poslali ma na hodinku si polezat vedla dievcata , co malo horucku dengue a odvtedy sa uz vsetko len vylepsovalo.

V piatok bol prvy den, kedy som mohla chodit trosku a tak som sa vybrala do skoly, presla sa po kampuse a 'meste' a kupila si mys, pripojku na elektrinu (tu to ma ine nozicky) a zrkadlo- uz som vedela, ze sa mi vyplati. V sobotu som s pani domacou - ku ktorej som medzi casom ziskala velmi pozitivny vztah, lebo sa o mna pocas mojej hrozitanskej nemoci prikladne domacky starala - sme boli na trhu. Trh je tu uchvatny, maju kopec druhov ovocia, ktore som nikdy predtym nevidela, nie to este chutnala. Takisto tam predavaju podivne rastliny, napriklad jednu taku koru, ktora sa vari vo vode a nasledne pije, ak ma clovek malo zeleza v krvi. Tak sme pokupili, co sa dalo a nasledne konzumovali.

V nedelu som bola na vylete v Orosi, co je taka prirodna oblast kusocek odtialto, s jednou kamoskou a jej kamosmi. Bolo super pocko, vsade rastli kavovniky a mne sa tu konecne zacalo pacit. Zviezli sme sa parkrat aj na takej hupacke na oceovom lanku...hmm..neviem jak sa to vola. Tuto sa to vola kanopi. Ziaden velky adrenalin to nebol, ale bolo to prijemne. Potom sme si dali neskory obed na takej vyhliadke.

No a dneska som bola v skole, trochu som sa ucila, bola som v kniznici, v pocitacovej ucebni a potom som sedela pod stromom a citala si nejake veci na diplomku. To je na tom skvele, ze je tu pocasie, ze sa da sediet pod stromom a citat.

Tak to by pre zatial i stacilo, nie? majte sa vsetci paraaadne a budem sa snazit v najblizsom prispevku pozberat nejake zaujimavsti kostarickeho sveta, papapaaa...alebo jak sa tu vravi Pura vida!

izba ruzova macka domaca moja domaca ja a strom jazero v skolskom kampuse z vyletu
najstarsi supermarket v Cartagu ma 70 rokov
plody trhu; znacne zrely banan co neni banan, ale tzv. platano , ktory sa jedava smazeny ako priloha k jedlu. To pri jeho lavom konci je jedine nove tropicke ovocie, ktoreho meno si suverenne pamatam - "cocote".

tak dneska ma o5 Korea prekvapila, kedze mi uz ostavaju len tri dni, rozhodla som sa, ze si zajdem domesta nieco pokukat,bola som v labe do pol 10 a potom sla na metro, ale musela som sa vratit (kvoli jednemu panovi, co zobral. Neviem, akoto urobil, ale zaposobil na mna tak sugestivne, ze mi to nedalo a zastavku som sa vratila, aby som mu cosi mohla dat...zaujimave,mozno to bude tym, ze to bol prvy zobrak, ktoreho som v Korey videla, tak cloveku hned naskoci, ze ten sa uz musi mat hrozne zle...alebo jeho styl odlisny od nasich zobrakov, voci ktorym sa po istom case clovek stane viac menej imunny...tento pan zobral v stoji a do dlani a este sa kazdemu okoloiducemu,ako tu slusnost kaze, poklonil)..No a potrebovala som rozmenit nejako peniaze, tak som si sla kupit gumicku- moja prinesena skoncila cez vikend v jimjilbane-korejskych kupeloch-ale som hrda na nu i na seba, ze sme to spolu tak dlho vydrzali- ale teda chcela som si kupit 4 gumicky, tak pridem k pokladni a zaplatim a vidim, ze pani mi vydala ovela viac,tak sa branim, naco mi ona vysvetli, ze 3 gumicky mi dala za cenu jednej a stvrtu zadarmo...hm.. Tak sa rozhodnem, ze ked uz som nesla do mesta,tak sa poprechadzam po okoli a skusim, ci by sa aj tu nejake drobnosti nedali kupit.Vojdem do nejakeho obchodiku,kukam a vidim pekne tricko podla cedulky za 80korun, tak kupim, ale slecna chce len 40,lebo ze predsa dneska maju zlavu...hmm..tak idem, naodporucanie japonky kupim v takom kozmetickom obchodiku nejake drobnostky a slecna mi do nakupu nahadze vselijake vzorky a pri odchode mi daruje dazdnik, akoze ze som im spravila taky velky nakup(=200sk)... nasa spolocnost ma vychovala pristupovat ku vsetkym operaciam tykajucich sa mojich penazi a cudzich ludi s opatrnostou a istou davkou nedovery, a chvalabohu zato,inac by som asi mala tak na fazulove supy(s makkym s). No na druhej strane je dost smutne, ze ked mi dava niekdo nieco zadarmo a vlastne bez sledovania hocijakeho zisku pre seba (vidia ze som cudzinka, tak ani s nejakou dlhodobou loajalnostou pocitat nemozu), tak to vo mne hend ako prve spusti podozrenie, ze co za toasi ten clovek chce.Je dost prijemne si uvedomit, ze v Korey zato nikdo nic nechce. A zaroven celkom uzitocne:)... vcera mi este ujo k nakupu prihodil kitkat a dneska, ked sme boli na obede, za mna platil nejaky kamarat kolegov, ze predsa ma vidi prvy a zaroven posledny raz, tak to sa tak musi ... No, tak koniec moralnych dumiek :)

Vikend bol uplne uchvatny, sice lialo asi zo vsetkych nebeskych konvi, ale stalo to zato.Inac, pokazil sa mi vo vetre a dazdi dazdnik (v korei uz druhy:),takze mi tento dnesny novy darcek bodol:). V piatok bol narodny sviatok,korejci oslavovali oslobodenie od Japonska a tak sme sa uz rano s Japonkou Megu isli oslobodit od Seoulu a vystartovali smer Gyeongju. Gyeongju je asi 350km od Seoulu na druhej strane korei. Je to starodavne hlavne mesto antickej rise Silla, a v 8.storoci v nom zilo udajne milion ludi. Nachadzaju sa tu vsetky mozne starobyle budovy, chramy a hrobky, ktore vyzeraju ako take kopceky...Je tu aj udajne najstarsie observatorium na svete..no lahoda.. Takze sme rano vystartovali zo Seoulu, pocasie jak z reklamy na leto,takze ma ani nenapadlo , ze by to i mohlo byt inak.Teda asi do pol cesty,kedy zacalo ukrutne liat a auta sa brodili v prudoch vody do polovice kolies..ked sme prisli asi po 5 a pol hodinach do Gyeongju, jedine, co sa dalo robit bolo ist do muzea.. Muzeum bolo fajn,ale jeho hlavnou nevyhodou boli zatvaracie hodiny o 7, co nas prinutilo vratit sa spat do dazda..premoceny ruksak aj s pengami, sme sa rozhodli vysusit v jimjilbane.A to vam je nieco ten jimjilban. Su to take kupele+sauna,kde sa plati vstup na 24hodin a clovek sa tam moze dosytosti saunovat a masazovat a ktovieco este ale hlavne aj spat. Takze uplne premocene sme dosli do jimjilbanu,boty sa odkladaju este pred vstupom a v celom komplexe sa chodi naboso, nasledne sme zaplatili vstupne asi 130sk , za co sme nafasovali ruzove supravicky, taku koselu a kratasky, v ktorych sa po celom dome chodi. Muzi chodia v modrej. No, tak sme sa osprchovali, nahodili supravicku a isli do sauny, sauny boli 2. Su v tvare miestneho observatoria, sedi sa na zemi na rohoziach a po stenach je rozprestrete jedlove drevo,takze to tam aj krasne vonia. V tej horucejsej saune-cosi okolo 96 stupnov- aj pecu vajicka a ovocie, z ktoreho sapotom robi dzus:). Po dostatocnom sauneni sme sa zacali obzerat po mieste na spanie.Na 3.poschodiboli zenske a muzske spacie miestnosti ale boli uuplne obsadene, tak sme si vzali matrace a lahli si pred bufetom a dobre sa vyspali. Rano sme ranajkovali na drevenej terase na spolocnej hupacke.
Kedze ale furt prsalo,rozhodli sme sa nevynechat UNESCOm chranene pamiatky Gyeongju a nasledne ist na den do klastora. Budhisticky chram Bulguksa ako aj sediaci Buddha vytesany z kamena boli uchvatne a lejak a hmla im dodali aj istu mystiku :)..
no a nasledne sme sa vypravili na pobyt do budhistickeho klastora, ktory sa specializuje na vycvik stareho bojoveho umenia Seonmudo...bolo to tam carovne,ale podrobnejsie az ked budem doma,len nacrtnem,ze to zahrnalo Seonmudo, ranne vstavanie o 4,spevy a 108 poklon Buddhovi,tradicne budhisticky nedelny obrad ranajok a cajovy obrad, rozhovor s majstrom,vylet dodalsieho klastora a k podvodnej hrobke krala Munmu, vylez na skalu a ...
potom v nedelu vykuklo slniecko, tak sme uplnou nahodou videli prekrasne lotusove pole a starobyle hrobkya este znova muzeum a o 6:40 sme sa pobrali domov..no pobrali..skoro nam usiel bus :)...

ale vsetko dobre dopadlo a autobusar to tentokrat v suchu stihol do Seoulu za 3hodiny 50 minut...Inac sposob dopravy je tu tiez dost jedinecny..chodi sa bez obav na cervenu, hlavne v noci..jedine pri neprehladnejsej krizovatke si to par vodicov rozmysli a pocka, pruhy sa tiez neberu moc vazne..ale ako som sa docitala na oficialnej stranke korejskeho turizmu "Boh dopravy sa usmieva na Koreu a nie je tu zdaleka tak vela dopravnych nehod ako by mohlo byt". Autobusari , aj podla renomovanych zahranicnych sprievodcov, predstavuju este osobitu skupinu. Ten nas jazdil s neochvejnou istotou jazdca formuly 1,ktoremu pre prekrocenie rychlostnych limitov zhabali licenciu...ale nebala som sa :) ..vlastne som celu cestu spala a zobudila sa len dvakrat.Najprv , ked cely autobus tlieskal a krical,lebo korejci vyhrali baseballovy zapas (prirodzene v autobuse, aj ked bol tej najnizsej triedy-sporim, sporim-nechybala telka)a druhykrat, ked cely autobus tlieskla a krical este viac,lebo korejci vyhrali v badmintone:).
a
Tak to je zatial vsetko,zvysok dorozpravam, ak to niekdo take zvasty bude schopny pocuvat :),predsalen neico preskocit sa da jednoduchsie ako mna pretocit dopredu..a este tomoje obsiirne rozpravanie..ale tak..teste sa, ja sa tesim

inac, zahada,to neviem,cisom vam pisala, ale mne sa tu od prichodu snivali same nocne mory..a od budhistickeho klastoru sa mi uz ziadne zle sny nesnivaju :)..asi to na moje podvedomie malo blahodarny ucinok

a este dalsi, nie az tak prijemna zahada je,ze moj mrtvy zub sa vobec nesprava akoby pokorne prekrocil brehy Styxu...nemozem na nom jest a este ma boli,ked jem daco stiplave (=korejske jedlo) alebo studene... No,pevne verim,ze sapo svojej smrti budem k svojim blizkym chovat ohladuplnejsie!

uz iba posledna zahada :))--- neviem,ci je mozne, ze stiplave jedlosposobuje nejaky druh zavislosti, aleako som najrprv mala ku korejskej cervenej omacke znacny respekt,teraz pri jedle ako prve siaham po tych najsvietivejsie cervenych veciach na stole...nam mnammmm!!!!!!

prjemny vecer vsetkym (predstavte si hlas hlasatelky SR1)..Dneska si vypozerate prvy a jediny diel blogovej adaptacie pribehu "Zazitky z vikendu"...ehm ehmm..Vikend bol vskutku nabity novymi nepoznanymi zazitkami, ...no tymto stylom by mi to trvalo 38 hodin,takze preladim na funradio : takze vikend super, v piatok sme vystartovali, strasne horko,dobry rafting, v strede raftingu nas nechali skocit si zo skalky do rieky, takze zuzo, po rafte sa k nam pridal aj havny ucitel, vztah nasho hlavneho ucitela a ostatnych ma neprestaval udivovat a mierne som nevedela, ci aj ja sa mam k nemu spravat ako k sultanovi-vladce nas,slunce nase jasne-...ale je na mna velice mily a na nich dost prisny, tak kdo sa ma v tom vyznat..no potom sme vstupili do demilitarizovanej zony-to je zona pri severokorejskych hraniciach, kde sa da vojst len na specialne povolenie-tesne po rozdeleni patrila severnej korei-nas profesor tam ma znameho byvajuceho v jednej dedinke,tak sme povolenie lahsie ziskali. Hrali sme fotbal a isli k tomu znamemu do jednej z poslednych tradicnych dedin v Korei,boli vsetci prekvapeni, ze sa este niekde zije starym stylom.Na mna to posobilo ako taka modernejsia dedina, tak som nevedela zdielat dych historie, ktori sa vsetci tvarili ze na nich dycha.


Mali sme veceru vo velkej stodole.Na veceri nechybal pes, na obrazku byvaly pes v popredi, z ktoreho sa teraz v najhorucejsich dnoch pripravuje tradicne jedlo. O psovi som sa ale dozvedela po veceri. teda, mne z neho nedali a este bolo velmi tazke vymamit z nich informacie...niekdo mi povedal, ze to je pes, niekdo, ze to neni pes a niekdo , ze to neni normalny pes, ze to je iny druh, no... ale vzadu v klietke boli urasteni 3 hafani, mne celkom vyzerali ako normalne psy, ale neviem jaky to je druh, pes jedly, alebo co... Este bolo zaujimave, ze ked som zacala po veceri skladat veci zo stola, ako vsetci ostatni, tak ma nutili ist von a pridat sa k smotanke=ucitel + jeho znamy, u ktoreho sa to konalo. Ked som sa vzburila, ze co by som tam s nimi asi tak robila a ze predsa chcem pomoct, tak mi vysvetlili, ze ak chcem dodrziavat spravne tradicie, tak korejske dievcata v domacnosti pomahat nemozu. Do svadby vraj v domacnosti nerobia nic a potom po svadbe robia vsetko. To musi byt asi celkom sok...ale mozno vobec nie, tu su niektore veci uplne inac, ale vyzera, ze funguju vlastne rovnako dobre/(pripadne zle).
Po veceri sa vonku rozbalil kotuc akejsi celofanovej matrace ako z Filmarika a Filmusky, preniesli sa tam vselijake pochutiny a dlho sa pilo a konverzovalo. Vsetci boli rochu nervozni, lebo ked im nalieva ucitel , tak nemozu odmietnut (ja som sa dodrzovania tohto pravidla vzdala) a ucitel nalieval dost stedro, ale nakoniec to vsetci bez ujmy prezili a radostne sme odisli do domu,
kde sme spali a to sa mi velmi pacilo,ze som si mohla vyskusat ako v Korei normalne vyzera byt. Myslim, ze matematicko logicka funkcia na predstavu korejskeho bytu je logicka 1-nas byt.(...sledujem,ze 12 hodin v labe mi uz pomaly udiera na mozog...) V izbe, ktoru mi velice milo pridelili (ostatni spali vsetci spolu, teda ucitel samozrejme nie), by sa za vybavenie dalo pocitat linoleum a lampa. Inac nic. Neviem ako dlho by si tato izba udrzala tento stav,ak by spadala pod moje vlastnictvo..ale hrubym odhadom tomu davam 3 minuty. V tomto duchu bol zariadeny cely byt a je to udajne absolutne typicke pre korejske domacnosti. Jedine, kde je viac vybavenia je kuchyna. V obyvacke telka a gauc a v izbach maximalne skrina. Korejci sedavaju na zemi, takze ziaden stol ani stolicky neni potreba. Spi sa na takych presivanych hrubsich dekach, ktore su cez den poskladane v skrini.Zakryva sa takou lahsou prikrivkou a vankus je taky valcek plneny nejakymi drobnymi okruhlimi vecami. Dlho do noci sa gamblovalo, hral sa poker a nejaka tradicna korejska hra s kartickami, ale najvyssie vklady boli okolo 20 korun..zial, nikdo nemal moc sil mi vysvetlovat pravidla, takze som pomerne skoro odisla spat zaco som bola neskor vdacna...
O 6 rano ma zobudil dedinsky rozhlas, ktory ako naschval sidlil vo vedlajsej budove.Trikrat po sebe zopakoval rozpis dna, ktoremu som nastastie nerozumel a tak sa nemusela zapojit do planovanych spolocnych praci.
..Ranajkovali sme stiplavu polievku a ryzu a nasledne vyrazili smerom k hraniciam.najprv sme boli v tunely, ktory vedie do severnej korei. Po korejskej vojne kopal nejaky juhokorejsky rolnik na poli a vsimol si, ze zrazu ma ta zem uplne iny zvuk, zdalo sa mu to podozrive, tak to niekam isiel oznamit a proste zistili, ze severna korea kope tunel, aby zo zeme napadla juznu.Tak sa juhokorejci na ten tunel z boku napojili a prepadli tam tych severokorejcov.Tak v tom tunely sme boli.Bola to taky dlhy jaskynovity tunel pod zemou, ak by cloveknevedel o co ide, tak nic moc zaujimave, ale v ramci tych okolnosti to malo silu.
Nasledne tam bolo male muzejko s vecami, ktore nasli v tunely. No, uz vtedy mi zacalo byt toho vsetkeho nejako dost smutno. Proste, krajina sa bez vlastnej vole rozdeli a polovica naroda ma taku smolu, ze ostane pod jednou z najvacsich krutovlad na svete. No hrozne. Potom sme sa boli pozriet na severokorejsku hranicu z takej akoby vyhliadky..no, ostnate draty, proste hranica ,okolo vrchy, zase nic na pohlad zaujimave, ale ked si clovek predstavi, ze taky kusok,co clovek prejde za 5 minut, deli na cely zivot cloveka od slobody a nejakej nadeje...
tak to na mna dst dolahlo , navyse bolo asi 40 stupnov v tieni,tato cast je v lete najhorucejsia a v zime najstudenejsi a konali sa tu jedny z najkrutejsich bojov pocas korejskej vojny....no, nic pekne...ale urcite podstatne vediet
Nasledne sme sa uz iba zastavili v nejakej domackej restauracie na obed, mali tam ryby zijuce v takych kadiach a akvarkach a ked bolo treba nieco vylovili.Inac to bolo hned nad riekou, tak vraj vsetky tie ryby pochadzali odtial.
Po obede sa s nami ucitel rozlucil a mne daroval akysi strasne vzacny darcek. Tradicnu korejsku skrinku na sperky vykladanu perletou...
(bolo mi jasne, ze protesovat nema cenu, uz toboz nie vysvetlovat, ze ziadne sperky nevlastnim, tak som sa mu hlboko uklonila a podakovala) no a nasledne sme sli naspat do Seoulu, cesta trvala asi 3 a pol hodiny, tak som si aspon dobre pospala ....



V nedelu bol naozaj prijemny den, stretli sme sa s Japonkou Meg,
a isli najprv na trh Dongdaemun, ktory je jeden z najvacsich v Seoule, trh bol skvely, zivy a predavali vsetko mozne (vacsinou veci, ktorych pouzitie si u nas neviem predstavit: rucne vyrezavane peciatky, vejare, oblecenie pre babky vo velkosti cloveka,etc:), tetky sa predhanaju, ktora by ti ponukla nieco lepsie na jedenie..no fajn, len som nejako zabudla ranajkovat a nemala som vodu a opat 40stupnov, tak mi v jednu chvilu doslo, ze bud si cupnem, alebo odpadnem.Prvy druh pohybu som vyhodnotila ako prijemnejsi, tak som cupela v strede trhu a bolo mi velmi fajn, ale postavit sa neslo. Nakoniec mi Meg skocila pre vodu a dzus a tym ma zachranila od celodenneho cupenia pri stanku s podprsenkami. Inac kupila som si 5 podprseniek (podrobnejsie sme sa dostali len k podprsenkovemu sektoru trhu, ked mi doslo zle, inac neviem,jak by to pokracovalo, 12 vejarmi mozno). Kazda podprsenka stala 20 korun, takze to bol good deal. Inac jeden typ je uplne fajn a korejsky vhodny, lebo sa zavazuje okolo krku. Takze kdo chcete podprsenku, kupte si letenku do Korei..:)..nie , kdo chcete podprsenku, tak mi napiste, mozem tam este buduci tyzden skocit. Inac oblecenie v Korei, to je este samostatna kapitola, tak tu si nechapm na potom. Takze z trhu sme sli na obed-kimpap, mnam mnam a potom sme boli v obrovskom knihkupectve uplne napratanom ludmi..to ma prekvapilo, taketo knihkupectvo som este nevidela.Za prve teda obrovske, ale mas ludi a ludia si vezmu knizku, sadnu si do tureckeho sedu a citaju na zemi.
No a na zaver sme sli na ostrov na rieke Han,ktora je siroka ako dvakrat najsirsi Dunaj a na ostrove su 2 zastavky metra. Bolo tam kopec ludi sediacich na pobrezi a piknikujucich a vyzeralo to tak lakavo,ze sme sa museli pridat a rozpravali sme sa pri rieke az do noci.